Dvere brán školských otvorili sa

Dvere brán školských otvorili sa,

vtom žiaci v kútiku mysle tešia sa,

ej keby ste vedeli boli,

čo vás čaká na biológii.

Prázdniny, ach tie boli krásne,

učiť sa? No jasné!

Knižky do rúk brať,

s učivom sa drať?

Ó, ty škola, nerád sa učím,

veď vtedy, to sa priam mučím.

Ale ťahá ma tam predsa čosi,

žeby ten, čo vedomosti nosí?

Ale nie, je to zvláštne,

veď preto tvorím básne,

keby čítať som nevedel,

čo by som sa dozvedel.

Vedomosti, poďte ku mne,

chcem vás všetky mať,

zostaňte prosím na mne,

by som mohol znať.

Ej veru, nie tak zadarmo,

učiť sa - to je tvoje jarmo,

tak čo, vedieť by si chcel?

Tak naštartuj školský bicykel!

Zožral by som celú múdrosť sveta,

len škoda, že na pedály musí byť päta,

ja by som chcel taký bicykel,

čo by išiel, keď by som chcel.

Bez práce nie sú koláče,

lenivec si to odskáče.

Bez učenia niet múdrosti,

hlúpy má piliny až v kosti.

Takže tak to chodí na tom svete,

bez učenia nič neviete.

Celý život sa učím len

a nakoniec hlúpy zomriem.

Každá sekunda niečo nové,

učivo, čo nie je ani v škole.

Tak teda to je riadne ťažké,

ale spoznávať pravdu - to je krásne.

Pre pravdu som sa narodil,

pre ňu som i do školy chodil,

pre pravdu žijem

a pre ňu aj umriem.