Som tu, kde miesto krásne,

Kde pokoj prúdi jasne,

Tam, kde oblaky kvitnú,

Myšlienky šťastia svitnú,

Kde srdce lásku dýcha,

Tam prameň nevysychá,

Vtáky letia nad zoru,

Teď radujme sa spolu,

Teď v túto krásnu chvíľu,

Keď vidíme tú vílu,

Ó radosť jasnohorská,

Moja duša ťa bozká,

Rozplývam sa v med celý,

Srdce mé vie, kam cieli,

Premieňam sa v kvet nežný,

Lebo láska ma mení,

Slnce do jantárova

Nadšene žiari znova,

Presvieti dušu celú,

Dušu mú, jak lúče plú,

Veď každý kúsok tela,

Cítim, jak lásku zdieľa,

I myšlienky menia sa,

Byť čistým ma zmocní sa,

Byť nádherným jak dieťa,

Byť kvitnúcim jak kvieťa,

Byť zlo nepoznajúcim,

Byť s dobrom tančiacim,

Nepoznať svet sklamaní,

Nepoznať svet mámení,

Mámení, čo samá lož,

Lož do srdca dýka, nôž,

Chcem prestať v tom klame žiť,

Chcem rozťať pretvárky niť,

Chcem sa malým teda stať,

Ľudí všetkých v úcte mať,

Priateľstvo, poklad nový,

Nás ľudí vedno spojí,

Nech vždy len teplo vanie,

Nech vždy je odpúšťanie,

Zo srdca hlbokého,

Pokolenia ľudského,

Aby smes‘ mali radi,

Aby človek mal rád ľudí,

Manželia boli spolu,

Tvorili deťom silu,

Opäť všetko nech krásne,

Nech ľudskosť z nás nezhasne,

Žiť k druhým si uchovaj,

A na zemi bude raj,

Pred smrťou svojou zistíš,

Že púť lásky nekončíš,

Zistíš, že milovať je

Krásne, že láska žije.