Čoskoro

Ten sa ozýva sladký, vznáša sa nad celou krajinou, všetko sa od tej krásy chveje, potoky a rieky sa vlnia. Ten zvuk – klasy sa kolembajú. Neviem odkiaľ ten zvuk prichádza, ale je taký jemný. Taký lahodný. Od šťastia sa chcem rozkúskovať na všetky strany. Akoby som ten zvuk už niekedy počul, a predsa je nový, je taký úžasný. Nezapamätám si z neho ani trochu, ale viem, že existuje. Slnko sa smeje na stromy kolísajúce sa v diaľ. Tie kopce, akoby som ich niekedy videl, a predsa... Sú také zvláštne. Fakľa horí. Ten oheň, taký žiarivý a jasný, i tak niečo žiarivejšie. Jas, ktorý ti oslepí oči. V tej chvíli nemyslíš na nič iné, iba na ten jas. Jas moci, svetlo pokoja. Preniká ťa celého. Zapaľuje v tebe oheň nikdy nevyhasiteľný. Potom s ohňom kráčaš medzi ľudí. Ľudia – môžeš im niečo dať. V tej chvíli oheň sa zapaľuje nanovo. Nové túžby, nové sny, krásne túžby, krásne sny. Oplývajú ťa, tvoria ti ochranný štít, ktorý ti vlastne ani netreba. Ľahko sa kráča, hlavu máš v oblakoch, a predsa si tak prenádherne menší než ostatní. Nevieš, čo skôr od toho šťastia. Myslíš si, že to je večná chvíľa. No raz to bude trvať naveky ešte krajšie. Je to sen? Je to krásny sen. Je to skutočnosť. Vieš, prečo si tu, vieš, pre koho si tu. Vieš, čo je to láska. Poznáš ju. Veď si sa z nej narodil. Je azda niečo krajšie? Nehovorte áno, lebo zomriem od tej krásy. Umieram, to je nádhera. Všetko sa tak točí. Stmieva sa, a predsa vidím jasnejšie ako kedykoľvek predtým. Lietam alebo spím? Kráčam v oblakoch so zatvorenými očami. Kde som? Je tu nebesky. Všetko je tu také čisté. Od tej čistoty slzy radosti nestačia. Predstavte si biele miesto. Nekonečne veľké. Nekonečne biele. Kde som? Azda v raji, či v sne, či v púšti lásky. Všetko viem. Všetko mi je jasné. Už tomu chápem. Áno, chápem tomu. Kto som? Som všade. Som všetko? Nie, je tu niečo väčšie, Niekto väčší. Dotýka sa ma. Preniká všetky moje bunky, preniká každý kúsok mojej duše. Viem, Kto je to. Je taký záhadný, nič nie je záhadnejšie než On. Chcem vedieť o Ňom všetko. Každú stotinu sekundy viem o Ňom viac, než celý svet. Ba aj tak je čoraz tajomnejší. Čím viac o Ňom viem, tým viac zisťujem, koľko o Ňom neviem. Je múdrejší, než všetci anjeli, veď On ich stvoril. Je prameň dobra. Je rieka života. Oheň lásky, holubica mieru, teplý vietor, jas z neba, kvet nádeje, priepasť milosrdenstva, pery nežnosti, hlas plnosti, zrkadlo spravodlivosti, slnko múdrosti, oči úžasu. Je kľúč i brána. Je zornica i večernica. Je alfa a omega. Je pán času. Je tvorca všetkého dobra. Bola tam, vatra dohasínala, bol som sám. Zrazu začal fúkať vietor zo všetkých strán. Je vládca nad všetkým. Mesiac zmizol z oblohy, zažiarila jeho tvár. Je poklad vznešenosti. On už zvíťazil, zvrhol nepriateľa do pekiel. Vykúpil nás telom a krvou. Dokončil dielo spásy. Ozýva sa ten zvuk, jeho melódia preniká každú dušu. Preráža uši. Celý sa chviem. Raz, vo večnosti... Každá chvíľa trvá tak krátko. Trvá tak dlho ako myšlienka. Všetko sa pominie, zostane len nekonečná prítomnosť. Už čoskoro!