V džungli sa nikdy nevychádza napoludnie vonku, pretože vtedy svieti slnko najsilnejšie. No ja sa musím o všetkom presvedčiť, popáliť sa na vlastných chybách. V tomto prípade zvlášť zdôrazňujem to slovo „popáliť“. Ja som si vyšiel s obrovským slnečníkom z toho obchodu v džungli „Aušus po 35“. Spočiatku sa nič nedialo, tak som sa rozhodol prejsť sa ďalej. Ale keď mi začalo byť akosi horúcejšie, obzvlášť v hornej časti tela, ďaleko od zdroju vody, zistil som, že mám nemilú návštevu na slnečníku. Ale to nebolo všetko, pod mojimi nohami zrazu sopka vybuchla. Vtedy by som najradšej od naštvania tak zreval, že by stromy popadali. Stromy nakoniec aj padali, ale od výkriku iného typu. Poviem vám, také teplo môžete zažiť len na dvoch miestach, v džungli a v pekle.
Moja predstava o džungli sa z každou novou skúsenosťou postupne menila. Ak si myslíte, že na tom mieste sú milé zvieratká, opičky, hadíky a levíky, tak ste na veľkom omyle. Jedno pekné popoludnie som si vyšiel na vychádzku do pralesa, spoznávať nevinné zvieratká. Najviac ma zaujímali opice. Keď som sa k nim konečne dostal, rozložil som si svoju biednu aparatúru – kameru so stojanom. Kameroval som opice, ako sa šplhajú po stromoch a skáču z konára na konár. Zrazu som si všimol vedľa ďalšiu skupinku opíc, tie boli menšie, možno preto som si ich všimol neskôr. Liezli po skalách a skákali cez priepasti. To ma priam fascinovalo, dokonca po ceste k nim som si zabudol aj kameru. Keď som s nimi chcel nadviazať kontakt, jedna na mňa skočila, zhodila ma na zem a kusla ma pod oko. Naštval som sa a do jednej som hodil z celej sily kameň. Len to tam tak zadunelo. Opice sa zrazu nečakane stiahli. Pomyslel som si, že po tom mi konečne dajú pokoj. Lenže deti pokoj nedajú. Do všetkého musia zatiahnuť i svojich rodičov. To, že sú vôbec mláďatá som sa dozvedel až po tom, ako prišli ich rodičia s pekným úsmevom na tvári, znázorňujúcim smrť. Od strachu som si trošku pustil do gatí... A ten smrad, ten jediný ma zachránil. Keď som hľadal svoju kameru, našiel som ju rozdrvenú vo výtrusoch pre zmenu niečoho iného. Ďalšie sekundy by som to nevydržal nažive. Preto som sa rozhodol vydať čo najrýchlejšie na cestu do dediny.
Džungľa je nevyspytateľná. Keď si myslíte, že všetko pôjde konečne aspoň na chvíľu celkom dobre, tak sa zrazu niečo opäť stane, to čo by ste najmenej čakali. Zrazu som bol ľahší. To by nebolo až také zlé. No keď som zistil, o čo som ľahší... Mal som o kúsok stehna na nohe menej, presne o taký istý kúsok, ako mala mäsožravá rastlina v papuli. Nahnevane som sa pozrel na tú ohavu a ona nevinne zacvakla tými svojimi zúbkami, akoby sa nič nestalo. Taká milá, no nepohladili by ste ju. Bol som ľahší už aj o pravú ruku. Bol som až taký ľahký, že som znehybnel od úžasu. Kým som sa rozpamätal, odhryzla si kúsok pochúťky, kúsok môjho oka. Hovorí sa oko za oko, zub za zub. Ale ona oči nemala a zub mi zatiaľ neodkusla. Mne to príliš nevadilo. Navyše som bol strašne vyhladovaný. Zabil som ju, usmažil na slnku a zjedol. Po celom dni som tvrdo zaspal. Keď som sa zobudil ráno, napočudovanie som mal dve ruky a dve oči. To nebolo všetko. Z hlavy mi vyrastali akési údy, neskôr som zistil, že sú to vlasy. A navyše som dostal sakramentskú chuť na živé ľudské maso. V džugľomarketoch predávali len mŕtve a navyše nebolo vôbec ľudské, preto som si musel uloviť nejaké sám. Stál som nehybne ako stĺp a čakal som na obeť. Ako náhle sa niekto priblížil, skočil som naňho a vychutnával som si ho od hlavy po päty. Spolu s mojím kamošom sme vystriedali viacero miest ako parlament na jazere, džundľomarket a športová jaskyňa. Zhodli sme sa, že športovci boli najchutnejší, mali veľa sladkého mäska. To pred parlamentom smrdelo akosi čiernymi peniazmi.
Potom začalo v džungli hrmieť ako pred búrkou. Vytiahol som si obyčajný dáždnik. Videl som, ako sa dedinčania rýchlo schovali do svojich úkrytov. Nechápal som prečo. Ale o chvíľu som na to prišiel, keď spadla prvá kvapka. Tá kvapka bola taká veľká, že pri svojom páde rozlámala celý strom a to bol sekvoj. Nechcel som tomu veriť, a preto som sa pozrel hore, či je to pravda. A zrazu ma čosi udrelo po hlave, nohy sa mi podlomili a spadol som na zem. Ďalej si už nič nepamätám. Prebudil som sa po kriku dedinčanov s rozlámaným dáždnikom v ruke. Odvtedy ma prešla taká chuť na mäso a odvtedy si dávam na dážď v džungli pozor.