Branislav Kontrík, Dávid Tóth

Európe

Deň, týždeň, mesiac, rok - známe veci, ktoré nedokážeme zastaviť. Ľudia žijú, rozmýšľajú dopredu v záujme rozvoja svojho blaha. Pretvárame svet každým krokom, každým položením ruky. Moderný svet: mobile, počítače, tieto veci pretvárajú ľudí. Ľudia sa stávajú inými, horšími.

Keď som sa zamyslel nad Európou, zistil som, že veľa Európanov sa nevie tešiť zo života. Ako dosiahnuť, aby sa to nestávalo? Zamyslel som sa . . .

Vytvoriť utópiu, nehovorte nie! Veď každý by to chcel. Každý má inú predstavu o utópii. Ja si predstavujem utópiu ako život Európanov v jednom veľkom dome. Ako by sme si nažívali? Dom rozdelený na poschodia, kde v každom poschodí býva iná rasa a ináč nábožensky zadaní ľudia. Ale skutočnosť je iná, dokážeme sa dohodnúť? Zem je jeden veľký dom pre všetkých ľudí a tu dokazujeme, že sa nevieme dohodnúť spoločne nažívať. Skúsme to! Nie som hlásateľ komunizmu.

A vôbec, prečo sa tak bojí demokracia komunizmu, komunizmus demokracie? Z toho je jasné že ani jeden politický systém nedosiahne utópiu.

Myslíte si že utópia sa nedá dosiahnuť? To je hlúposť, ľudia ju nechcú! Nič preto nerobia! Sú leniví, pyšní, zlomyseľní, lakomí, nenávidia! Pochopenie, láska, na tieto ľudské hodnoty zabúdajú. Obdivujú ostatných ľudí, ba dokonca im až závidia. „Keby som bol ako on!“ Alebo: „Môj idol je...“ A robia niečo preto aby boli ako on? Sú vlastne šťastní, keď chcú byť niekým iným, nie sami sebou? Myslím si, že šťastní ľudia budú vtedy, keď si budú hovoriť: „Som rád, že som to ja a nie niekto iný.“, alebo „Ja som môj idol.“

Tí čo chceli utópiu, tí ju mali – svätci. V dávnej dobe dokázali ľudia rozmýšľať. Vedeli byť sami sebou, nechceli byť bohom, ale chceli byť čo najbližšie k nemu, chceli byť s ním. Oni ho mali, majú i budú mať radi.

Nerobím dielo pre davy, nechcem následky davovej psychózy. Ja robím dielo pre ľudí. Nie pre davy, ale ľudí.

Mäso zmäkne, no kameň nie. Zamyslite sa nad sebou, pretože mäso na kameň sa premení, kameň na mäso nie! Utópia je vedieť milovať. Milovať boha, mamu, otca, brata, deň svojich narodenín i tú vodu, čo ráno piješ po zobudení milovaným slnkom. Ale aj milovať svoje neúspechy, svojich nepriateľov i smrť svojho otca, milovať satana, ktorý je pôvodca zla. Veď aj on je boží tvor aj jemu treba odpúšťať. Možno si myslíte, že som blázon, no šťastný blázon.

Nie som dokonalý. Aj ja som človek, aj ja mám „pár“ nedostatkov. Snažím sa, zatiaľ mi všetko vychádza, som šťastný.

Som šťastný pretože som dieťaťom. Dieťaťom, ktoré niečo nové objaví, má z toho radosť a vzápätí sa opäť narodí. Dieťaťom, ktoré chce naraz vyriešiť všetky problémy, dieťaťom, pre ktoré nie je nič problém. Dieťaťom, pre ktoré je tento svet neznámy. Som dieťa, ktoré chce vedieť všetko, každý detail. Ja som dieťa, pokiaľ som sám sebou.

Ten zlý človek, to nie som ja, to je niekto iný. Toho zlého človeka urobili ľudia ako on. Prevtelené monštrá do televízie a rôznych neprebádaných skratiek. Skratky, skrátia ti cestu, niektoré, ale za akú cenu? Chcem byť sám sebou, chcem byť dieťaťom.