Môj "veľký" brat

Môj brat je vlastne taký maličký človiečik, ktorý si šliape po svojich blonďavých vláskach.

Na takom detskom tvorovi nie je núdza o tukové vrstvičky, no nemyslite si, že je nejaká tučibomba. Veď cez dvere sa ešte prepchá. Jeho tvárička s modrosivými očkami vyzerá nevinne. Ale aj mesto vyzerá krásne, pokiaľ v ňom nie ste príliš dlho a pokiaľ sa neoboznámite s jeho skrytými uličkami. Je to kus šibala a herca, ktorý uprosíka človeka až na smrť. Ale keď ani to nezaberie, dokáže urobiť hocičo, len aby mal, čo chcel. Dokonca sa aj hádže o zem. Potom, jednoducho povedané, mu musíte splniť jeho vytúžené želanie, ak nechcete pocítiť zemetrasenie nemenovaného stupňa Richterovej stupnice. Samozrejme, že sú aj výnimky. Dokáže sa prekabátiť vaším hraním so slovami. Pozor, pozor, nie vždy platí: "Trpezlivosť ruže prináša." Rád varí, spraví vám kávičku, dokonca i bezplatne. Na jeho vek tri a pol roka má bohatú slovnú zásobu. Dá sa s ním dobre polemizovať. Keby ste sa do neho už pustili, podľa nehonie ste naisto férový a máte určite veľkú smolu. Má rád hudbu, tanec, počúva piesne, ktoré sú práve hitmi. Je to veľký recitátor, doma nám recituje poémy len taký fukot. Škoda, že to robí nadzvukovou rýchlosťou, pretože z toho nemám žiaden pôžitok. Nie len my, ale aj on je mylný, a preto mu občas pár strán vypadne z hlavy, napriek jeho dobrej pamäti. Pamätá si každú mainu kamarátku, podotýkam, že ich nie je málo. Ja neviem presne, koľko ich je, ale také cifry by si mohol zapamätať iba on. Rád sa rozpráva a dozvedá nové veci, ako inak, prostredníctvom svojich otázok. Niekedy sa pýta na to, čo už dávno vie, len tak, aby sa mohol pýtať. Rád komentuje, kto, čo urobil. Nikedy by sa mu zišlo trošku podstrihnúť ten jazýček. Veľmi ľúbi svoju maminku, každý deň jej vyznáva lásku slovne i skutkami. U neho platí, čo na srdci, to na jazyku. Nemal by byť až taký úprimný, myslím v takých chvíľach, keď je na nás nahnevaný.

Po zrekapitulovaní nám víde, že je... To vy predsa viete. "Čo viac nám môže chýbať?"